D. Štvrtá kniha (90 - 106 [89 - 105])
Nech je nad nami dobrotivosť Pána
1Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: "Vráťte sa, synovia človeka!"
Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
6sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!