Hriešnikova zloba a Božia dobrota
1Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.
2Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.
Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.
Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.
Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré,
nijakej zloby sa neštíti.
Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia
a tvoja vernosť až k oblakom.
Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny,
tvoje súdy ako morská hlbina:
ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.
Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo!
Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.
Opájajú sa blahobytom tvojho domu
a pijú z potoka tvojich rozkoší.
Veď u teba je zdroj života
a v tvojom svetle uvidíme svetlo.
Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú,
a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.
Nech ma nezasiahne noha pyšného,
nech mnou nepohne ruka hriešnika.
Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť,
zrútili sa a viac nevstanú.