Túžba duše za Bohom
1Dávidov žalm. Keď sa zdržiaval v Júdskej púšti.
2Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša,
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život;
moje pery budú ťa oslavovať.
Celý život ťa chcem velebiť
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.
Na svojom lôžku myslím na teba,
o tebe rozjímam hneď za rána.
Lebo ty si mi pomáhal
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe,
ujímaš sa ma svojou pravicou.
Tí však, čo chcú môj život zahubiť,
zostúpia do hlbín zeme;
vydaní budú meču napospas,
stanú sa korisťou šakalov.
Kráľ sa však bude tešiť v Bohu;
chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho,
lebo budú umlčané ústa klamárov.