Neverný priateľ
1Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.
Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:
pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,
zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím
a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: "Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou."
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;
12V jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.
Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.
Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.
Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.
Lebo oni sa nezmenia
a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.