Pravá úcta k Bohu
1Asafov žalm.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
3náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy
na súd nad svojím národom:
"Zhromaždite mi mojich svätých,
čo zmluvu so mnou spečatili obetou."
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť,
veď sudcom je sám Boh.
"Počuj, ľud môj, chcem hovoriť;
teba, Izrael, idem usvedčiť
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety,
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver,
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé,
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia:
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš."
No hriešnikovi Boh hovorí:
"Prečo odriekaš moje príkazy
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata,
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať?
Myslíš si, že ja som ako ty:
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha;
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu."