4. Mesiáš udeľuje milosti, hl. 61
Potešenie zarmútených
1Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.
Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,
aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána na ozdobu.
Obnova a odmena
4Vybudujú odveké sutiny,
zrúcaniny predkov postavia,
obnovia spustošené mestá,
trosky od pokolenia do pokolenia.
I vstanú cudzinci,
budú pásť vaše stáda,
cudzí synovia vám budú
roľníkmi a vinohradníkmi.
Vy však sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať,
bohatstvo národov budete požívať
a ich nádherou sa budete chváliť.
Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím údelom,
preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine,
dostane sa im večnej radosti.
Lebo ja, Pán, milujem právo,
nenávidím zločinnú lúpež;
dám im verne ich odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.
Známy bude ich rod v národe
a ich potomstvo medzi kmeňmi;
všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich,
že sú pokolením, ktoré požehnal Pán.
Jasot národa
10S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil
ako ženícha, čo chystá veniec,
ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.
Lebo ako zem plodí svoje rastliny
a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu,
tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse
a chvále pred všetkými národmi.