"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,
Izrael, ktorého som vyvolil.

Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,
ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:
"Neboj sa, sluha môj, Jakub,
miláčik, ktorého som si vyvolil!

Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,
a riavy na vyschnutú zem,
vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,
svoje požehnanie na tvoje vetvy.

I budú rásť uprostred zelene
ako vŕby pri potokoch vôd.

Tento hovorí: »Pánov som«
a tamten volá v mene Jakuba,
tento si píše: »Pánov« na ruku
a menom Izraela sa nazýva."

Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela,
vykupiteľ jeho, Pán zástupov:
"Ja som prvý a ja som posledný,
okrem mňa nieto Boha.

Kto je ako ja, nech stojí a nech volá,
nech to oznámi, nech mi to predloží!
Kto zvestúva oddávna budúcnosť? -
A to, čo má prísť, nech nám oznámia!

Nože, nebojte sa a netraste sa!
Či som vám nezvestoval už dávno
a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami.
Či je Boh okrem mňa?
Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."

Tvorcovia modiel sú ničomní všetci
a ich miláčikovia neprospejú.
Ich svedkovia nič nevidia
a nič nezvedia, aby sa zahanbili.

Kto urobil boha a ulial sochu,
aby mu neprospela?

Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe
a umelci, tí sú iba z ľudí.
Nech sa zídu všetci, nech sa postavia,
budú sa triasť a hanbiť zároveň.

Majster železa ostrí dláto
a pracuje uhlím,
stvárňuje kladivami,
utvára svojím mocným ramenom.
Ak vyhladne, vysilí sa,
ak nepije vodu, omdlie.

Majster dreva rozťahuje mieru
a zakresľuje rydlom,
vypracúva kresačkou
a obkresľuje kružidlom;
i urobí z toho obraz muža,
ako skvost človeka, čo má bývať v dome.

Vytne si cédre, vezme haštru a dub,
vyberie si v stromoví hory;
zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.

A bude človeku na palivo,
vezme z neho a zohreje sa,
áno, zapáli a napečie chleba,
aj boha z neho spraví a klania sa mu,
urobí modlu a korí sa jej.

Polovičku spáli v ohni,
pri polovičke požíva mäso,
pečienku pečie a nasýti sa,
aj sa zohreje a povie: "Ej,
ale som sa zohrial, cítim oheň!"

A zvyšok spracuje na boha, modlu,
korí sa mu a poklonkuje,
modlí sa k nemu a vraví:
"Vysloboď ma, veď si mi bohom!"

Nevedia a nechápu,
lebo majú zaslepené oči, že nevidia
a ich srdcia nechápu.

Nepremieta si v srdci,
nevie a neuvažuje takto:
"Polovicu z neho som spálil v ohni,
hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba,
upiekol som mäso a nasýtil som sa;
a zo zvyšku mám spraviť ohavu?
Polenu dreva sa mám koriť?"

Pasie sa na popole,
zblúdilo mu srdce, zvádza ho,
ale on si nezachráni dušu a nepovie:
"Či nemám lož v pravici?"

Spomínaj na to, Jakub,
Izrael, veď si mojím sluhom,
stvoril som ťa, ty si mojím sluhom,
Izrael, nezabudnem na teba.

Zotriem ako oblak tvoje hriechy
a ako mrak tvoje previnenia,
vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.

Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil;
jasajte, hlbiny zeme,
plesaním zaznejte, vrchy,
les a všetko stromovie v ňom,
pretože Pán vykúpil Jakuba,
preslavuje sa na Izraelovi.

Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil
a ktorý ťa formoval od materského lona:
"Ja som Pán, čo som všetko stvoril,
nebesá som sám roztiahol,
zem som rozprestrel vlastnou mocou.

Ničím znamenia veštcov
a hádačov šialencami spravím,
mudrcov nazad zavraciam
a ich múdrosť mením v nerozum.

Uplatňujem slovo svojho sluhu
a plán svojich poslov spĺňam.
Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« -
a mestám Júdska: »Buďte zbudované!« -
a jeho zrúcaniny postavím.

Hlbine hovorím: »Vyschni!« -
a tvoje rieky vysuším.

Kýrovi vravím: »Môj pastier,
splníš každú moju žiadosť.«
On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!«
a chrámu: »Buď založený!«"