8. Babylon
Výrok nad morskou púšťou:
Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom,
tak príde z púšte, z hroznej krajiny.
Bolo mi zjavené kruté videnie:
Lupič lúpi, ničiteľ ničí.
"Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd!
Všetkej ich kviľbe koniec urobím."
Preto sú moje bedrá plné hrôzy,
schvátili ma bôle sťa bôle rodičky,
zronený som, keď to čujem,
zmätený som, keď to vidím.
Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy,
súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.
Prestrú stôl, postavia hliadku,
jedia a pijú.
"Hore, kniežatá, mažte štít!"
Lebo takto mi hovoril Pán:
"Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!
Ak uvidí jazdcov, dvojice koní,
jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách,
nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!"
I zvolal: "Vidím.
Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále,
na svojej stráži ja stojím celú noc.
Hľa, idú jazdci, dvojice koní."
I ozve sa a hovorí:
"Padol, padol Babylon,
všetky sošky jeho bohov
roztrieskal na zemi."
Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud,
čo som počul od Pána zástupov,
Boha Izraela,
to som vám oznámil.
9. Edomsko
Výrok nad Dumou (Edomskom):
Volá ku mne zo Seiru:
"Strážca, ako je s nocou?
Strážca, čo s nocou?"
Strážca povedal:
"Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa,
vráťte sa znovu!"
10. Arábia
Výrok nad Arábiou:
V kružine púšte nocujte,
karavány dedanské!
V ústrety smädnému doneste vodu,
obyvatelia krajiny Tema,
choďte ubehlíkom naproti s chlebom!
Lebo ušli pred mečom,
pred vytaseným mečom
a pred natiahnutou kušou,
pred ťažkým bojom.
Lebo takto hovorí Pán ku mne:
"Ešte za rok, ako rok žoldniera,
a zahynie všetka sláva Kedaru,
zvyšok z počtu lukov
hrdinských synov Kedaru bude malý,"
lebo to riekol Pán, Boh Izraela.