1

Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

2

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

3

Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

4

Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.

5

On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.

6

Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.

7

Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).

8

Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

9

So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.

10

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

11

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.

12

Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.