Ako sa správať voči ženám
1Nežiarli na svoju milovanú manželku,
aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.
Nedávaj svojej manželke moc nad sebou,
aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.
Nevšímaj si chtivej ženy,
aby si azda neupadol do jej osídel.
S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev),
aby si sa azda nezničil pre jej umenie.
Na pannu neupieraj svoj zrak,
aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.
Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam,
aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.
Neobzeraj sa po uliciach mesta,
ani sa netúlaj po jeho námestiach!
Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy
a nezahľaď sa do cudzej krásy!
Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč
a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.
Každú takú ženu, ktorá smilní,
pošliapu ako výkal na ceste.
Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia,
lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.
S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj,
ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;
ani ju nedráždi pri víne,
aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce,
aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.
Ako máme zaobchádzať s priateľom
14 Dávneho priateľa neopúšťaj,
lebo nový nebude mu podobný.
Ako nové víno je nový priateľ;
až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.
Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo,
lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.
Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov:
máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.
Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť,
a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;
ak sa však k nemu priblížiš,
nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.
Uvedomuj si, že si blízky smrti,
lebo chodíš akoby medzi osídlami
a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.
Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň,
dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.
Spravodlivých mužov si posaď k hostine,
tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!
Svojou mysľou premýšľaj o Bohu
a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!
Vedúci mužovia nech sa chránia nerozvážnosti!
24Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala,
tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč
a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.
Táravý človek je postrachom mesta,
lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.