Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst
a netrápi ho zármutok nad hriechom.
Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok
a kto nestratil nádej úplne.
Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok
a načo potrebuje zlato závistník?
Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným
a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.
Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? -
Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.
Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,
aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.
Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,
nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.
Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:
odvracia si tvár a opovrhuje (inými).
Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,
nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.
Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,
trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.
Synu, ak máš z čoho, dopraj si
a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.
Pamätaj, že smrť nebude meškať
a zákon podsvetia nie je ti zjavený;
zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.
Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,
koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!
Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;
a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.
Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,
aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?
Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!
17Prv ako skonáš, rob dobre, správne,
lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.
Každý človek - ako tráva - ostarie,
bude ako list na zelenom plodonosnom strome.
Jedny listy rašia, iné odpadávajú,
tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:
jedna časť odumiera, iná sa rodí.
Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu
a s ním pôjde aj jeho tvorca.
Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny
a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.
Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť
22Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,
každý, kto rozjíma o jej záslužnosti
a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;
kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,
kto vtipom preniká do jej tajomstiev,
kto ide po nej, akoby ju stopoval,
a stavia sa na jej cesty,
hľadí jej do okien
a načúva pri jej dverách;
kto spočinie vedľa jej domu
a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;
kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,
aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,
ten stavia svojich synov pod jej záštitu
a sám spočinie pod jej ratolesťami,
v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom
a spočinie v jej sláve.