"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi,
všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

Hnojom od volov hádžu po leňochovi;
kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna,
(taká) dcéra mu však škodu prinesie.

Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža,
ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi,
u obidvoch bude v nevážnosti.

Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku,
ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

Kto sa ujíma poučiť pochabého,
akoby zliepal črepiny.

Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva,
ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti;
lebo na konci rozhovoru sa pýta: "Ktože je tento?"

Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo:
aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

Ničomný život ničomníka
je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní:
u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

S pochabým nemaj mnoho rečí
a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

Chráň sa ho, aby si nemal súženie
a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

Vyhni mu a nájdeš pokoj
a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

Čo je ťažšie od slova?
Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa,
ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí;
tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

Ako kolová (stavba) na výšine
a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu,
lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí uvažovať -
nikdy nepozná obavy:
tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+
kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich:
tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo.

Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj:
lebo k priateľovi je možný návrat.

Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho,
neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa:
ibaže by si ho bol hanobil a tupil,
(urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou:
pre toto uniká každý priateľ.

Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi,
aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný,
aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa:
tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa,
ani sa pred ním neschovám:
a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho,
budem ich znášať.

Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

Kto mi postaví stráž pred ústa
a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať,
aby som neprišiel pre ne k pádu,
aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?