Dávid a Amalekiti. - 1Keď Dávid a jeho mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypálili ho ohňom. 2Ženy, ktoré v ňom boli, zajali od najmenších po najväčšie. Nezabili nikoho, iba odviedli a šli svojou cestou. 3Keď Dávid a jeho mužovia došli do mesta a videli, že je vypálené ohňom a ich ženy, synovia a dcéry sú zajaté, 4pozdvihol Dávid a mužstvo, ktoré bolo s ním, hlas a plakali, až nemali už síl plakať. 5Aj obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achinoam a žena karmelského Nábala Abigail padli do zajatia. 6Dávid bol vo veľkej úzkosti, lebo mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď duše celého mužstva boli roztrpčené pre ich synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu. 7Tu Dávid povedal Achimelechovmu synovi, kňazovi Abiatarovi: "Dones mi efód!" Abiatar doniesol Dávidovi efód 8a Dávid sa spýtal Pána: "Mám prenasledovať tú bandu? Dohoním ju?" Odpovedal mu: "Prenasleduj, lebo ich isto dohoníš a všetko oslobodíš!" 9Nato sa Dávid pohol, aj šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a došli k potoku Besor. (Ostatní však ostali.) 10Dávid potom prenasledoval (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Besor, ostalo. 11Na poli našli akéhosi Egypťana. Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou. 12Dali mu aj kus figového koláča a dva strapce hrozienok. Keď si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu, 13a Dávid sa ho opýtal: "Ku komu patríš a odkiaľ si?" Odpovedal: "Som egyptský chlapec, otrok istého Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som pred troma dňami ochorel. 14Vpadli sme na rovinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom." 15Dávid sa ho opýtal: "Povedieš ma za tou bandou?" Odpovedal: "Zaprisahaj sa mi na Boha, že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky môjho pána, tak ťa povediem za tou bandou."
16Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali veľkú korisť, ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v júdskej krajine. 17A Dávid ich bil od svitu až do večera (nasledujúceho dňa) a nezachránil sa nik z nich, iba štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na ťavy a ušli. 18Tak Dávid oslobodil všetko, čo zobrali Amalekiti; aj svoje dve manželky Dávid oslobodil. 19Nič sa im nestratilo, ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid všetko doniesol naspäť. 20Potom Dávid vzal všetky ovce a dobytok a tí, čo ich pred ním hnali, vraveli: "Toto je Dávidova korisť."
21Keď Dávid prišiel k dvesto mužom, ktorí boli takí slabí, že nemohli ísť za Dávidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vyšli v ústrety Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré bolo s ním. Dávid pristúpil k ľuďom a pozdravil ich. 22Ale všelijakí zlí a naničhodní ľudia z mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali a hovorili: "Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech si vezme len svoju ženu a svojich synov a nech ide!" 23Ale Dávid povedal: "Nerobte tak, bratia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám. 24Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď taká istá čiastka patrí tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostáva pri batožine! Podelia sa rovnako." 25A tak to bolo od toho dňa aj naďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli až po dnešný deň.
26Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z koristi starším Júdu, svojim priateľom s odkazom: "Tu máte dar z koristi Pánových nepriateľov." 27Tým, čo boli v Beteli, tým, čo boli v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire, 28tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, tým, čo boli v Estamo. 29Tým, čo boli v Rachali, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým, čo boli v mestách Kinejcov. 30Tým, čo boli v Arame, tým, čo boli v Bór-Asáne, tým, čo boli v Atachu. 31Tým, čo boli v Hebrone, a všetkým miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužovia.