O bedároch, o falošných svedkoch, o zaháľačoch a posmešníkoch
1Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti,
ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.
Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý,
(kto však) naťahuje nohy, potkne sa.
Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo,
a jeho srdce sa hnevá na Pána.
Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov,
chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
Falošný svedok neostane bez trestu
a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Mnohí sa koria urodzenému (človekovi)
a štedrému sú všetci veľmi oddaní.
Bedár je všetkým svojim bratom odporný,
o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho!
Ženie sa za slovami, čo nič neznačia,
kto …
Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád,
kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.
Falošný svedok neostane bez trestu
a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Nesvedčí kratochvíľa bláznovi,
pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.
Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev
a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.
Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev,
lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.
Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi
a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
I dom, i majetok sa dedia po predkoch,
rozumná žena je však od Pána.
Lenivosť pohružuje v spánok hlboký
a ťarbák bude hladovať.
Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život,
zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.
Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva,
a on mu jeho dobrodenie odplatí.
Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej,
lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
Kto srší hnevom, nech si znáša trest,
lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).
Počúvaj radu a prijmi výčitku,
pretože (takto) zmúdrieš napokon.
V ľudskom srdci je veľa myšlienok,
podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.
Človekovi vynáša jeho dobrota
a lepší bedár ako podvodník.
Báť sa Pána (je užitočné) pre život
a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.
Ak leňoch strčí ruku do misy,
ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu,
keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.
Kto hubí otca, plaší mať,
je synom ohavným a hanobným.
Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta,
a zatúlaš sa od rozumných slov.
Ničomný svedok posmieva sa zákonu
a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.
Na posmievačov sú pripravené prúty,
na chrbty pochábľov však buchnáty.