"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!

Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov - skvost,
dielo rúk majstrových.

Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.

Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.

Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
…
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.

Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.

Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!

Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.

Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok

a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.

Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.

Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!

Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.

Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.