"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice
za tvojím závojom.
Tvoje vlasy ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

Tvoje zuby ako stádo strižných oviec,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.

Tvoje pery sťa purpurový pásik
a tvoje ústa plné pôvabu.
Tvoje líca sťa by krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.

Tvoj krk je sťa veža Dávidova
vybudovaná s obrannými múrikmi.
Na tisíc štítov visí z nej,
veľké to štíty junákov.

Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka,
ktoré sa pasú medzi ľaliami.

Aká je sladká tvoja láska,
sestrička moja, nevesta!
Príjemnejšia je tvoja láska nad víno.
A vôňa tvojich mastičiek
je nado všetky voňavky.

Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta,
pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko
a vôňa tvojich šiat
je sťa vôňa Libanonu.

Si zatvorenou záhradou,
sestrička moja, nevesta,
si zatvorenou záhradou,
zapečatenou studienkou.

Tvoje výhonky -
to rajský sad granátovníkov
s utešeným ovocím,
s cyprusmi a nardami.

To nard a šafran, puškvorec a škorica
so všelijakou kadidlovou krovinou;
myrha a aloa
s rozličnými prevzácnymi balzamami.

Studienka v záhrade,
žriedlo živých vôd,
čo z Libanonu žblnkocú.

Vstaň, vetrík severný!
Zdvihni sa, vánok od juhu!
Prevejte moju záhradu!
Nech sa jej vôňa roznáša …!