Obapolná chvála
Snúbenica:
1Som lúčny kvietok na saronských rovinách,
ľalia v údoliach.
Ženích:
2Jak ľalia medzi tŕním
je moja priateľka medzi dievčencami.
Snúbenica:
3Sťa jabloň medzi plánkami
je milý môj medzi mládencami.
V jeho tôni sedím,
ako sa mi žiadalo,
a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
Úchvat lásky
Snúbenica:
4Vovádza ma do vínnej pivnice
a jeho zástava nado mnou je láska.
Posilnite ma hrozienkovým koláčom,
občerstvite ma jablkami,
lebo som chorá od lásky!
Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
Ženích:
7Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
na srny a lane na poli:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.
Ženích na návšteve snúbenice
Snúbenica:
8Hlas môjho milého!
Hľa, on prichádza!
Po horách skáče,
po vŕškoch hupká.
Milý môj je sťa srna,
je ako jeleníča.
Hľa, veď už stojí
pred naším múrom!
Okiencom hľadí,
cez mriežku sa díva.
Môj milý začal
a povedal mi:
Ženích volá snúbenicu do rozvitej jari
Ženích:
Hor’ sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!
Lebo, hľa, už je po zime,
dážď prestal, pominul!
Kvieťa sa kľuje po kraji,
nadišiel spevu čas.
Hrdličky hrkútanie
po našom kraji znie.
Na fige bronie už rané ovocie,
roznáša vôňu vinič v rozkvete.
Nuž, hor’ sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!
Holubica moja v rozsadlinách skál,
v úkryte na bralách,
daj zrieť mi svoju tvár,
daj počuť mi svoj hlas,
veď sladký je tvoj hlas
a prekrásna je tvoja tvár.
V krásnom opojení
Snúbenica:
15Polapajte nám líšky,
maličké líštičky,
čo škodu robia po viniciach.
A naša vinica je práve v rozkvete.
Môj milý je môj a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.
Až ochladí sa deň
a nachýlia sa tône,
príď, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!