Žalospev nad kniežatami Júdu. - 1Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela 2a povedz:
Čo to za levica bola tvoja mať,
odpočívala medzi levmi,
svoju mlaď prostred levov chovala,
jedno vyviedla zo svojich levíčat,
vyrástlo v leva,
naučilo sa koristiť korisť;
ľudí zožierať.
O ňom sa dostala zvesť národom
a chytili ho do svojej jamy,
tak ho za krúžky nosné zaviedli
do egyptskej krajiny.
Ona videla, že sa stratila
nádej, zhynula;
vzala jedno zo svojich levíčat,
levom ho spravila,
vykračoval si medzi levmi,
vzrástol na leva
a naučil sa korisť koristiť,
ľudí zožierať.
Korisť zanášal do svojej skrýše,
mestá nivočil;
krajina a čo bolo v nej,
tŕpla od jeho revu.
Zišli sa proti nemu národy
z okolitých krajov,
vystreli proti nemu svoju sieť
a do svojej jamy ho chytili,
dali ho do klietky za nosné krúžky,
ku kráľovi Bábelu ho vzali,
dali do tvrdze,
by viac nebolo počuť jeho hlas
ponad Izraelove površia.
Mať ti je ako vinič v tvojej krvi
pri vode sadený,
bol úrodný a aj listnatý
od hojnej vody.
Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,
berla kráľovská,
jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,
bolo ho vidieť pre jeho výšavu,
pre mnohé vetvy.
V rozhorčenosti ho však vytrhli,
hodili na zem;
východný vietor mu vysušil
poobkmásaný plod
a jeho prepevná ratolesť vyschla,
zhltol ju oheň.
Presadený je teraz do púšte,
do pôdy suchej a žíznivej.
Potom vyšľahol oheň z konára,
zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.
Nuž viac nemal pevnú ratolesť,
kráľovskú berlu.
To je žalospev, áno, žalospevom sa stal.