Žalospev nad kniežatami Júdu. - 1Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela 2a povedz:

Čo to za levica bola tvoja mať,
odpočívala medzi levmi,
svoju mlaď prostred levov chovala,

3

jedno vyviedla zo svojich levíčat,
vyrástlo v leva,
naučilo sa koristiť korisť;
ľudí zožierať.

4

O ňom sa dostala zvesť národom
a chytili ho do svojej jamy,
tak ho za krúžky nosné zaviedli
do egyptskej krajiny.

5

Ona videla, že sa stratila
nádej, zhynula;
vzala jedno zo svojich levíčat,
levom ho spravila,

6

vykračoval si medzi levmi,
vzrástol na leva
a naučil sa korisť koristiť,
ľudí zožierať.

7

Korisť zanášal do svojej skrýše,
mestá nivočil;
krajina a čo bolo v nej,
tŕpla od jeho revu.

8

Zišli sa proti nemu národy
z okolitých krajov,
vystreli proti nemu svoju sieť
a do svojej jamy ho chytili,

9

dali ho do klietky za nosné krúžky,
ku kráľovi Bábelu ho vzali,
dali do tvrdze,
by viac nebolo počuť jeho hlas
ponad Izraelove površia.

10

Mať ti je ako vinič v tvojej krvi
pri vode sadený,
bol úrodný a aj listnatý
od hojnej vody.

11

Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,
berla kráľovská,
jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,
bolo ho vidieť pre jeho výšavu,
pre mnohé vetvy.

12

V rozhorčenosti ho však vytrhli,
hodili na zem;
východný vietor mu vysušil
poobkmásaný plod
a jeho prepevná ratolesť vyschla,
zhltol ju oheň.

13

Presadený je teraz do púšte,
do pôdy suchej a žíznivej.

14

Potom vyšľahol oheň z konára,
zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.
Nuž viac nemal pevnú ratolesť,
kráľovskú berlu.

To je žalospev, áno, žalospevom sa stal.