Karhanie vodcov národa
1Počujte toto, kňazi,
a dom Izraela, pozoruj,
nakloňže si ucho, kráľov dom,
pretože vám patrí tento súd;
stali ste sa v Masfe osídlom,
na Tábore sieťou rozostretou.
Obety vrhli do priepasti,
ja ich karhám všetkých.
Ja poznám Efraim
a Izrael mi skrytý nie je;
lebo si smilnil, Efraim,
poškvrnil sa Izrael.
Ich skutky im nedovoľujú
vrátiť sa k svojmu Bohu,
lebo je v nich smilný duch,
takže nepoznajú Pána.
Pýcha usvedčuje Izrael do očí,
Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú
a Júda padá s nimi tiež.
Idú so svojimi ovcami a dobytkom
hľadať Pána, ale ho nenájdu,
odtiahol od nich preč.
Pán bude trestať
7Spreneverili sa Pánovi,
áno, cudzích synov splodili;
mesiac ich strávi s ich poľami.
Trúbte pozaunou v Gabae,
v Ráme na trúbu,
v Betavene robte krik,
za tebou, Benjamín!
V deň karhania spustne Efraim,
proti kmeňom Izraela pravdu oznámim.
Kniežatá Izraela sú podobné
tým, čo prekladajú medzníky:
svoj hnev na nich ako vodu vylejem.
Efraim je utláčaný,
porušuje sa právo,
lebo zachcelo sa mu
bežať za nečistotou.
Ale ja som Efraimovi sťa moľ
a sťa črvoč Júdovi.
Keď Efraim zbadal svoju chorobu
a Júda svoju ranu,
do Asýrska išiel Efraim,
poslal k veľkému kráľovi;
on vás však nemôže uzdraviť
ani váš vred odstrániť.
Lebo Efraimovi som ako lev,
domu Júdovmu ako levíča.
Ja, ja roztrhám a odídem,
uchytím a neoslobodí nik.
Po treste príde spása
15Idem, na svoje miesto sa navrátim,
kým sa na pokánie nedajú,
potom budú hľadať moju tvár.
Vo svojej úzkosti ma budú zrána hľadať: