I bude počet synov Izraela
ako piesku morského,
ktorý nemožno odvážiť ani zrátať.
Vtedy miesto toho, že by im vraveli:
»Vy ste Nie môj ľud,«
budú im hovoriť:
»Synovia živého Boha.«
I zhromaždia sa synovia Júdu
a synovia Izraela pospolu,
ustanovia si jednu hlavu
a vystúpia z krajiny,
lebo veľký bude deň Jezraela.
Povedzte svojim bratom: »Môj ľud«
a svojim sestrám: »Omilostená!«
Žalujte si matku, žalujte,
lebo nie je mojou manželkou
a ja nie som jej manželom.
Nech si odstráni z tváre znaky smilstva
a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!
Ináč ju vyzlečiem do naha
a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,
urobím ju takou ako púšť,
takou, aká je suchá zem, ju spravím
a usmrtím ju smädom.
Nad jej synmi sa nezľutujem,
lebo sú to deti zo smilstva.
Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«
Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.
Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«
Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.
Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.
Teraz odhalím jej nahotu
pred zrakom jej milencov
a nevytrhne ju nik z mojej ruky.
Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,
jej sviatkom, novmesiacom,
jej sobotám a všetkým slávnostiam.
Spustoším jej vinič a figy,
o ktorých si vravela:
»Toto mi je odmena,
čo mi dali moji milenci.«
Urobím z nich les
a bude ich žrať poľná zverina.
Potrescem ju za dni bálov,
keď im prinášala kadidlo,
zdobila sa prsteňmi a skvostmi,
za svojimi milencami šla,
a na mňa zabudla - hovorí Pán.
Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.
Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.
V ten deň - hovorí Pán -
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«
Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.
V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.
Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim,
za lásku a zľutovanie,
zasnúbim si ťa za vernosť,
takže poznáš Pána.
V ten deň
vyslyším - hovorí Pán -
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;
zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.
A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«"