II. Ohlásenie nebeského kráľovstva, 3,1 - 7,29
A. Naratívna časť, 3,1 - 4,25
Kázeň Jána Krstiteľa. - 1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: 2"Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
3To o ňom povedal prorok Izaiáš:
"Hlas volajúceho na púšti:
»Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!«"
4Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.
5Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. 6Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
7Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! 9Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 10Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."
Pokrstenie Ježiša. - 13Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. 14Ale Ján mu odporoval a hovoril: "Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?" 15Ježiš mu však povedal: "Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé." Potom mu už neodporoval. 16Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. 17A z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie."