III. Ohlasovanie nebeského kráľovstva, 8,1 - 10,42

A. Naratívna časť: desať zázrakov, 8,1 - 9,38

Uzdravenie malomocného. - 1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. 2Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." 3On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A hneď bol očistený od malomocenstva. 4Potom mu Ježiš povedal: "Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo."

Uzdravenie stotníkovho sluhu. - 5Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: 6"Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." 7On mu povedal: "Prídem a uzdravím ho." 8Stotník mu odpovedal: "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí."

10Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: "Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. 11Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, 12a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami." 13A stotníkovi Ježiš povedal: "Choď a nech sa ti stane, ako si uveril." A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

Uzdravenie Petrovej testinej. - 14Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. 15Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

Ďalšie uzdravenia. - 16Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, 17aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

"On vzal na seba naše slabosti
a niesol naše choroby."

Náročnosť apoštolského povolania. - 18Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. 19Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: "Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 20Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť."

21Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 22Ale Ježiš mu povedal: "Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych."

Utíšenie búrky na mori. - 23Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. 24Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. 25Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Pane, zachráň nás, hynieme!" 26On im povedal: "Čo sa bojíte, vy maloverní?!" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. 27Ľudia žasli a hovorili: "Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"

Uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji. - 28Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. 29Zrazu skríkli: "Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?"

30Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. 31Zlí duchovia ho prosili: "Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň." 32On im povedal: "Choďte!" A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. 33Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. 34Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.