Chce rokovať len s Bohom
1Hľa, moje oko všetko toto videlo
i ucho moje čulo, vnímalo.
Nuž čo viete vy, to ja poznám takisto,
nie som od vás nijako podlejší.
Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim
a pred Bohom sa chcem obhájiť.
Reči priateľov nie sú úprimné
4Vy však vymýšľate klamné luhárstva,
všetci ste nanič lekári.
Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli,
to za múdrosť by sa vám rátalo.
Len počúvajte perí mojich výčitky
a úst mojich čujte žalobu!
To namiesto Boha hovoríte luhárstva
a miesto neho lesti vravíte?
Chcete sa postaviť na jeho stranu
a zástupcami Boha chcete byť?
To dobre bude, keď sa o vás presvedčí,
že jak ľudí klamú, tak ho klamete?
On vás isto stihne trestom veľmi prísnym,
ak tajne komu stranu držíte.
Nedesí vás jeho velebnosť
a hrôza z neho nezachváti vás?
Tie vaše reči nie sú hádam z popola
a nie sú z hliny vaše pevnosti?
Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť,
nech potom príde na mňa čokoľvek!
Pripravený súdiť sa s Bohom
14Však svoje telo držím medzi zubmi
a svoju dušu na dlaň kladiem si.
Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem,
len nech si pred ním poviem svoje.
To bude potom moja spása,
veď nemá prístup k nemu darebák.
Tak počúvajte moje slovo
a v ušiach vašich nech je výklad môj!
Pripravil som sa na súd
a som presvedčený, že ja v práve som.
Kto sa teda chce pravotiť so mnou?
Lebo potom zmĺknem a zahyniem…!
Len od dvoch vecí ma teraz ušetri
a pred tebou sa skrývať nebudem:
Odtiahni odo mňa svoju ruku
a hrôza z teba nech ma nedesí!
A zavolaj ma, budem ti odpovedať,
alebo ja budem hovoriť a ty mi odpovieš.
Koľko mám pokleskov a hriechov?
Tak moje viny, hriechy oznám mi!
Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou
a máš ma za svojho nepriateľa?
Či desiť chceš lístok vetrom zmietaný
a za slamkou suchou sa naháňať? -
že výrok trpký zapisuješ proti mne,
že pričítaš mi viny z mladosti,
že moje nohy zatváraš do klady,
všetky moje kroky strážiš bedlivo
a nôh mi stopy skúmaš pozorne?
Rozpadá sa ako hniloba nejaká,
jak šaty, čo ich mole vyžerú.