Jakubove požehnania. - 1Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal:
"Zhromaždite sa, aby som vám oznámil,
čo na vás čaká v ďalekých dňoch!
Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia,
počujte Izraela, otca svojho!
Ruben! Ty si môj prvorodený,
ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti.
Prvý si v hodnosti a prvý v moci!
4 Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým,
lebo si vstúpil na lôžko svojho otca
a zneuctil si ho - na moje lôžko vystúpil!
Simeon a Lévi sú praví bratia,
ľstivosť a násilie sú ich zbrane,
do ich kruhu moja duša nevkročí
a k ich jednote sa moja sláva nepripojí!
Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili
a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.
7 Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná,
aj ich hnev, lebo taký hrozný bol!
V Jakubovi ich rozdelím
a rozhádžem ich v Izraeli.
Júda, ty si ten,
ktorého budú chváliť tvoji bratia!
Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov,
pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.
Levom mladým si, Júda:
od koristi si vstal, syn môj,
na odpočinok si si ľahol sťa lev,
ako levica: ktože ho zobudí?!
Neoddiali sa žezlo od Júdu,
ani berla od jeho nôh,
kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)
a ku ktorému sa pritúlia národy.
K viniču priväzuje svoje oslíča
a k vzácnej réve mláďa svojej oslice.
Vo víne si perie odev
a v hroznovej krvi svoj plášť.
Jeho oči sú černejšie od vína
a jeho zuby belšie nad mlieko.
Zabulon býva na morskom pobreží,
je blízko prístavu pre lode
a bok jeho hranice je pri Sidone.
Isachar je osol kostnatý,
čo odpočíva za ohradami,
a keď videl, že odpočinok je taký sladký
a že kraj je taký nádherný,
sklonil svoju šiju pod bremeno
a stal sa sluhom poddaným.
Dan vymôže právo svojmu ľudu
ako jeden z kmeňov Izraela.
Dan bude hadom na ceste,
zmijou rohatou na chodníku,
čo hryzie koňa pri kopyte,
takže jeho jazdec padá dozadu.
Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!
Gad - doliehajú naň bandy zbojnícke,
lež on im šliape na päty.
Aser má jedla nadbytok,
ba dodáva i kráľovské lahôdky.
Neftali je sťa rýchla jelenica,
preukáže sa krásnymi rečami.
Ovocný stromček je Jozef
ovocný stromček pri prameni,
jeho ratoliestky prerastajú múr.
I roztrpčovali ho, hádali sa s ním
a napádali ho kušostrelci.
No jeho luk je pevný
a obratná je sila jeho rúk
pre pomoc Mocného Jakubovho
odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je,
pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha,
a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva
požehnaniami nebies zhora,
požehnaniami hlbín, čo ležia dolu,
požehnaniami pŕs a lona.
Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú
požehnania večných vrchov
a vzácnosť výšin odvekých,
nech zostúpia na hlavu Jozefovi,
na temä kniežaťa jeho bratov!
Benjamín je dravý vlk,
čo ráno korisť zožiera
a večer korisť delí."
28Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.
Jakubovo ostatné želanie a smrť. - 29Potom im prikázal toto: "Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, 30v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. 31Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. 32Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov."
33Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.