Jozef v Putifarovom dome. - 1Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli. 2S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána. 3Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky, 4Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal. 5A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu.
7Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: "Ľahni si so mnou!" 8On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. 9Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť." 10A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju, aby si s ňou ľahol a bol s ňou. 11V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti, a nik z domácich nebol dnu. 12Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: "Ľahni si so mnou!" On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von.
Jozef vo väzení. - 13Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, 14zavolala domácich a vravela im: "Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala. 15Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von." 16A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán. 17Potom mu rozprávala to isté a vravela: "Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech. 18Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von." 19Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: "Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha," veľmi sa rozhneval 20a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený. 21Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára, 22takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. 23Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil, Pán mu dožičil úspech.