5. Prvá Bildadova reč, 8,1-22

1Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:

Boh je spravodlivý

2

"Dokedy budeš vravieť také veci
a slová tvojich úst budú ako víchor?

3

Azda Boh, prevracia súdne právo,
alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?

4

Ak ti deti zhrešili proti nemu,
vydal ich napospas vlastnej vine.

5

Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi,
vyprosíš si milosť Všemocného.

6

Ak budeš nevinný a spravodlivý,
on bude hneď bedliť o teba
a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.

7

Ak tvoj počiatok aj bude malý,
tvoja budúcnosť veľmi narastie.

Boh tresce zlých

8

Len sa spýtaj pokolení minulých,
na skúsenosť predkov pozor daj!

9

My včerajší sme iba a nevedomí,
naše zemské dni sú sťaby tieň.

10

Či nie oni učia ťa a hovoria ti,
zo svojich sŕdc vynášajú slová?

11

Pučí azda rákosie, kde niet bahna,
abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?

12

Hoc je v kvete ešte a nezrezané,
pred všetkými bylinami usychá.

13

To cesta je každého hriešnika,
takto hynie nádej bezbožníka.

14

Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy,
svoju zábezpeku do pavučiny.

15

Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží,
chce sa ho pridržať, neobstojí však.

16

Stojí plné šťavy pred východom slnka,
výhonkami čnie nad svojím sadom,

17

lenže jeho korene sú v hŕbe skál,
v príbytku kamenistom žije si.

18

Keď však vytrhnú ho z jeho miesta,
zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!

19

A hľa, tu je rozpadnutý na ceste,
iní zasa vyrastajú z prachu.

Boh vyslyší spravodlivého

20

Boh nezavrhne bezúhonného,
ani svojou rukou nepodoprie zlých.

21

Ešte ústa naplní ti smiechom
a tvoje pery jasotom radostným.

22

Tvojich nenávistníkov pokryje hanba
a stánky hriešnikov sa pominú."