Klamstvo Ananiáša a Zafiry. - 1Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok 2a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí, a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. 3Peter povedal: "Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? 4Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!" 5Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. 6Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, 8a Peter jej povedal: "Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?" Ona povedala: "Áno, za toľko." 9Peter jej povedal: "Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba." 10A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11A veľký strach sa zmocnil celej Cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.
Znamenia a divy apoštolov. - 12Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. 13Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil 14a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. 15Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. 16Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.
Uväznenie a zázračné vyslobodenie apoštolov. - 17Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov -, a plní žiarlivosti 18položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. 19Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: 20"Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohto života!" 21Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili.
Apoštoli pred veľradou. - Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. 22Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: 23"Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho." 24Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. 25Tu ktosi prišiel a oznámil im: "Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud."
26Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. 27Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: 28"Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka." 29Peter a apoštoli odpovedali: "Boha treba viac poslúchať ako ľudí. 30Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. 31Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. 32A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú." 33Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
Gamalielov zákrok. - 34Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von 35a im povedal: "Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. 36Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. 37Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. 38Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, 39ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!"
I súhlasili s ním. 40Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. 41A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. 42A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.