II. Ježiš - verný a spolucítiaci veľkňaz, 3,1 - 5,10
Kristus je väčší ako Mojžiš. - 1Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. 4Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.
Ako vstúpiť do Božieho pokoja. - 7Preto, ako hovorí Duch Svätý:
"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,
v deň pokúšania na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,
hoci videli moje skutky
štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.
Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!"
12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15ako sa hovorí:
"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure."
16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.