Povzbudenie. - 1Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. 2Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, 4a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.
Kristus nás vykúpil, nie anjeli. - 5Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 6Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste:
"Čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
a všetko si mu položil pod nohy."
Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, 9ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.
10Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. 11Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 12keď hovorí:
"Tvoje meno zvestujem svojim bratom
a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť."
13Ďalej: "Ja budem v neho dúfať."
A zasa: "Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh."
14A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 17Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.