1Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.
2Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. 3Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Bélovi?" 4On mu odpovedal: "Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom." 5Kráľ mu povedal: "Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?" 6Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol." 7Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: "Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, 8zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi." Daniel vravel kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" 9Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí.
Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu 10a Bélovi kňazi povedali: "Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. 11A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal." 12Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. 13Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
14V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. 15Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. 16I pýtal sa: "Sú pečate porušené, Daniel?" On odpovedal: "Neporušené, kráľu!" 17A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: "Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!" 18Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: "Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy." 19Kráľ vravel: "Vidím stopy mužov, žien a detí." Nato dal rozhnevaný kráľ 20pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. 21Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.
22Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili, 23a kráľ povedal Danielovi: "Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!" 24Ale Daniel odpovedal: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh. 25Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice." Na čo kráľ povedal: "Zmocňujem ťa!"
26Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: "Pozrite, čo ste uctievali!"
27Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: "Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov." 28Keď došli ku kráľovi, vraveli: "Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!" 29Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal. 30A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní. 31V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela.
32V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. 33Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!" 34Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám." 35Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu. 36A Habakuk volal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!" 37Daniel hovoril: "Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú." 38A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.
39Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov! 40Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy. 41Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.
42Vtedy kráľ povedal: "Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!"