1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21

Podobenstvo o dobrom pastierovi. - 1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú." 6Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

7Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca."

19Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!" 21Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?"

VI. Sviatky posvätenia chrámu, 10,22 - 11,57

Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. - 22V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 23Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. 24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." 25Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 30Ja a Otec sme jedno."

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" 33Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." 34Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!" 39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Ježiš sa utiahol za Jordán. - 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda." 42A mnohí tam uverili v neho.