1
2
3

Pánova odpoveď na žaloby

1

Postavím sa na svoju stráž,
umiestnim sa na hradbe
a budem sliediť, aby som zbadal,
čo bude ku mne hovoriť
a čo odpovie na moju ponosu.

2

Pán mi odpovedal:
"Napíš videnie,
a to jasne na tabuľu,
aby sa dalo plynule čítať.

3

Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.

4

Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama,
spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."

5

A ako je víno klamlivé,
nebude mať slávu muž nadutý,
ktorý si otvára hrtan ako podsvetie,
je ako smrť, nezasýti sa,
zhrabal k sebe všetky národy
a zhromaždil k sebe všetky kmene.

6

Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom,
posmešnú hádanku, a nepovedia:
"Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte?
A hromadí proti sebe mračno hliny."?

7

Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba,
a nezobudia sa, čo tebou otrasú?
Potom im budeš korisťou.

8

Preto, že si vyplienil mnohé národy,
vyplienia ťa všetky ostatné kmene,
pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi,
na meste a všetkých jeho občanoch.

9

Beda tomu, kto hromadí korisť
na nešťastie svojho domu,
chce si položiť hniezdo do výšav,
aby unikol ruke nešťastia.

10

Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu,
povytínať mnohé národy
a tvoja duša hreší.

11

Veď kameň z múru bude kričať
a hrada z väzby mu odpovie:

12

Beda tomu, kto krvou stavia mesto
a upevňuje osadu zločinom!

13

Hľa, či to nie je od Pána zástupov,
že kmene robia pre oheň
a národy sa ustávajú pre nič?

14

Lebo zem bude plná
poznania Pánovej slávy
ako vody, ktoré pokrývajú more.

15

Beda tomu, kto napája svojho blížneho,
primiešava mu svoju zlosť a opíja ho,
aby videl jeho nahotu.

16

Sýtil si sa viac hanbou než cťou,
nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť:
obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice
a potupa k tvojej cti.

17

Lebo násilie Libanonu ťa pokryje
a trápenie zvierat ťa podesí
pre ľudskú krv, pre násilie na zemi,
na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

18

Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár,
liatina a lživý učiteľ,
že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil,
keď robil nemých bôžikov?

19

Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!",
"Vstaň!" nemému kameňu;
či to on počuje?
Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom,
ale života nijakého v ňom niet.

20

Pán však je vo svojom svätom chráme,
nech pred ním zamĺkne celá zem!